Nicholas Wintzler

“Chcem písať príbehy ako konceptualista, nie ako fotograf“

V krátkosti sa predstav :

Moje meno je Nicholas Wintzler, pochádzam z Krompách. Študujem fotografiu na strednej škole v Prešove.

Ako si sa dostal k fotografii ?

Toto je otázka, ktorej odpovede sa rozprestierajú po veľmi širokom pódiu. V celej svojej podstate som sa k prvým experimentom s fotoprístrojom dostal už ako malý, deväťročný. Vtedy som dostal svoj prvý, a zároveň veľmi obyčajný fotoprístroj. Bolo by hlúpe tvrdiť, že som s ním hneď dokazoval zázraky obdivuhodných rozmerov. V istom veku je prirodzené, že každý hľadá niečo, čo by ho viedlo životom. A tak som sa bez akýchkoľvek ambícií fotografie vzdal. Začal som bádať po iných veciach. No určite nie po alternatívach daného smeru.

Ako postupuješ vo vývoji danej koncepcie fotografie ?

“Neviem, nijako…  Alebo určite nejako.“ V celej podstate určite veľmi spontánne občas aj nútene. Predstavujem si, realizujem sa, kreujem. Môže to robiť naozaj každý. Každý z nás má “vnútroočko.“ (No existujú aj tí druhí)

Analóg alebo digitál ?

Na tom nezáleží. Vynájdem sa.  No priznám sa, že u mňa dominuje skôr digitálny fotoprístroj.

Považuješ sa za umelca ?

Prečo nie. No mám svoje zásady. Sú prísne. Vychádzajú zo všetkého toho, čo som doposiaľ zažil a uvedomil si. A som im vďačný za to, čo mi umožnili. Nechcem písať príbehy ako fotograf, chcem ich písať ako konceptualista.

Stručne predstav svoje fotografie :

Zapodievam sa kuriozitami, ktoré obtekajú okolo nášho sveta. Dávajú mi podnet k tomu, aby som sa mohol diviť. Svet nám dáva nespočet príležitostí k tomu, aby sme sa mohli diviť. No to je svet, ja chcem niečo iné. Niečo, nad čím sa nemá možnosť diviť každý. Pracujem na témach z oblasti posmrtného života. Vizualizujem kúzlo, myšlienku, a jemnejšiu melanchóliu. Fotografie majú samozrejme čaro introspekcie. Pozorovanie a vyjadrovanie vlastného vnútra je podľa mňa jeden z hlavných rysov konceptuálnej tvorby. Myslím tým celú škálu výtvarných vyjadrení, ktoré sa s určitosťou radia pod konceptuálne umenie.

Venuješ sa okrem fotografie aj iným umeleckým aktivitám ?

Občas experimentujem s farbami a plátnom. Ale sporo. Niekedy čarbem ceruzami.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech ?

V máji 2018 som sa so svojou prácou dostal hneď dvakrát do amerického internetového magazínu PHOTOGRAPHIZE MAGAZINE. Kde som zaznamenal značný úspech. Okrem iného som sa s jednou prácou umiestnil vo Fínskej medzinárodnej súťaži YHDESSÄ (Together)  v prvej stovke z celkového počtu prác 6800 z celého sveta. Ďalšie úspechy boli aj v celoslovenských súťažiach z toho jedna bola opäť medzinárodná. Tam som sa umiestnil na treťom mieste. Taktiež som sa umiestnil v Poľsku na druhom mieste rovno v dvoch kategóriach. A mnoho ďalších úspechov.

Ako by si chcel posunúť svoju tvorbu ?

Prirodzene. Vždy sa snažím kráčať vpred. Niekedy je to neľahké, inokedy sa mi cesta otvorí sama. Celé to pôsobí ako sínusoida.