Alexandra Múdra

Umenie nachádzam každý deň vo veciach, ktoré síce môžu pôsobiť všedne, no stoja za povšimnutie.

V krátkosti sa predstav :

Volám sa Alexandra Múdra, mám osemnásť rokov a študujem na Gymnáziu v Krompachoch a zaujímam sa o umenie.

Akým umeleckým aktivitám sa venuješ ?

Všetko to začalo kresbou a maľbou ešte v útlom veku, no čo ma bavilo ešte viac, bol spev a tanec. Taktiež som ešte ako dieťa s obľubou vymýšľala a recitovala rôzne básničky, riekanky a rozprávky, v čom som našla podporu u mojej mamy – učiteľky. Myslím, že práve podpora je pre mňa najvýznamnejšia hybná sila pre všetko, čo robím. Posledných päť rokov sa však sústreďujem predovšetkým na spev a pred rokom som začala písať poéziu, ktorú pretavujem do hudobných textov.

Ako si sa k tomu dostala ?

Na moju cestu spevu ma, paradoxne, priviedol otec hrou na klavíri. Jeho prácou je ladenie pián, a tak som sa už od detstva neustále stretávala so strunami a klávesmi. Keď som mala sedem rokov, rodičia ma prihlásili na hodiny klavíra, čo sa však v mojich jedenástich rokoch ukázalo len ako štartovacia dráha k spevu, ktorému sa v zápale venujem doteraz.

Považuješ sa za umelca ?

Považujem sa za umelkyňu, haha. Umenie nachádzam každý deň vo veciach, ktoré síce môžu pôsobiť všedne, no stoja za povšimnutie. Veľakrát sa aj tieto obyčajné záležitosti stávajú predmetom mojej umeleckej činnosti. Mojím modelom umelca, ku ktorému som vzhliadala ako malá, je brat mojej mamy – úžasný šansónový spevák a klavirista.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech ?

Rozhodne nadchádzajúcu spoluprácu v nahrávacom štúdiu s Robom Šimkom – finalistom slovenskej Superstar 2005.

Ako a kam by si chcela posunúť svoju tvorbu ?

Mojou predstavou je prepojiť vizuálne a hudobné umenie v celok určený na živú performáciu. Možno s prvkami tanca za premietania videozáberov v pozadí. Mám víziu o tvorbe vlastnej hudby, no je potrebné sa najprv odniekiaľ odpichnúť. Chcela by som zhudobniť svoje texty a prinášať ľuďom hudbu, ktorá ich umelecky obohatí.